Junior

Po roku k nám zavítal nový člen Milan Markovič, ktorý začínal hrávať v kapelke „Rosa“. Keďže nám chýbali v našej hudbe viac basov, tak táto úloha prischla Milanovi, ktorý si hneď zaobstaral prvú bass gitaru a začalo sa intenzívnejšie cvičiť. Od starších kolegov muzikantov sme si konečne zaobstarali aj našu prvú jednoduchú zvukovú aparatúru, s ktorou sme už pohostinsto vymenili za sály kultúrnych domov, kde sme odohrali naše prvé vážnejšie ľudové zábavy. Množstvo poznatkov sme v tomto období čerpali od starších muzikantov, ktorí nás usmerňovali a poučovali, za čo im patrí veľká vďaka spoločne s našimi rodičmi, ktorí nás pri našom koníčku podporovali. V tom čase sme už akordeón a jednoduché klávesy vymenili za novšie klávesy, staré bicie vymenili nové „zlaté“, bass gitaru menila kvalitnejšia a staré reproduktory vymenili novšie reproduktory s vyšším výkonom. Peťo mal na starosti sólo melódie, ktoré Maťo doprevádzal kontrou, Milan to tvrdil basou a Janko zabezpečoval na bicích ten správny rytmus.        V rokoch 1996-1998 sme prevažne hrávali ľudové zábavy nielen v Kamienke, ale už na v neďalekých obciach v Litmanovej, Veľkom Lipníku … V roku 1997 sme odohrali našu prvú svadbu, v Starej Ľubovni v bývalom hoteli Vrchovina, na ktorú radi spomíname, na ktorej sa hostia výborne bavili a táto svadba bola naším odrazovým mostíkom, po ktorej prichádzali nové objednávky. O rok neskôr pribrzdila ďalší rozvoj skupiny povinná vojenská služba niektorých členov (Peter, Janko a neskôr aj Milan). V tom čase začínali svoju hudobnú kariéru kolegovia zo skupiny Soul takže po zohratí odohrali vopred objednané akcie skupiny Junior Maťo spoločne s chalanmi so skupiny Soul. Po vojne (1998-2000) už Peťo Karaš s nami nepokračoval a jeho miesto v kapele nahradil nový člen Janko Andrejka. S jeho príchodom sa náš repertoár dopĺňal predovšetkým o nové gitarové piesne v slovenskom jazyku a o ľahký rock zo zahraničia. O kontru v ľudových piesňach sa nám starala sólo gitara a Maťo presedlával s klávesmi na sólo melódie, stringy a vyhrávky. Po odchode Janka Andrejku prischla Maťovi aj kontra, ktorá v kombinácii so sólom nebola najľahším sústom. Po krátkom čase, počas ktorého sme hrali v trojici k nám zavítal nový člen Maroš Matoľák (2001-2003), ktorý mal za sebou už bohatú hudobnú kariéru v rodinnej – zvučnej kapele Slza. S jeho šikovnými rukami na klávesoch a sólo gitare sme náš repertoár rozširovali hlavne o nové náročnejšie moderné piesne v rozličných úpravách a štýloch, v ktorých sa Maroš prezentoval aj svojim identickým spevom. Podobne aj ľudové piesne sme obohacovali o zvučnejšie a lahodnejšie melódie s bohatším mužským spevom, so štyrmi hlasmi. Ani sme si neuvedomovali, že prežívame najkrajšie roky mladosti plné elánu a chuti. S Marošom sme odohrali množstvo vydarených akcií až do roku 2003, kedy nás odchodom do zahraničia opustil. Po jeho odchode sme znovu hrali krátky čas v trojici, nástroje spoločne s technikou sme opäť vymenili na novšie a kvalitnejšie.        V krátkom časovom horizonte (rok 2003) sme nadviazali kontakt so speváčkou Zuzkou Konkoľovou (Simi), ktorá už mala skúsenosti v kapele Modrý Zamat, takže naše zhrávanie bolo pomerne rýchle a efektívne. Ako v každej kapele, v ktorej pôsobí žena aj Zuzka priniesla do našej kapely nový nádych a farbu. Po jej príchode sme náš repertoár dopĺňali o množstvo nových moderných slovenských a zahraničných piesní, o nové ľudové piesne v ženskom ladení, zdokonaľovali sme sa v spevoch, kde sme sa snažili hlasy rozložiť do rôznych polôh, aby sme nespievali monotónne. Naša produkcia v tom čase mala nový náboj, s ktorým sme odohrali množstvo úspešných svadieb, plesov, osláv, stužkových slávností a ľudových zábav. V týchto rokoch sme konečne nabrali odvahu niečo po nás zanechať a rozhodli sme sa natočiť náš prvý album, ktorý sme nazvali „Klaňame ša ti kraju“. Album sme nahrávali pod záštitou vydavateľstva Videorohaľ, v súkromnom štúdiu Janka Šemicera v Kružľove a s odborným dohľadom a hudobnou spoluprácou Ondreja Kandráča a Vlada Fedorka. Týmto albumom sme chceli prezentovať piesne prevažne s nášho regiónu a veríme, že sme ním spríjemnili chvíle mnohých našich poslucháčov. V tomto období Zuzane bolo dopriate oddýchnuť si na materskej dovolenke a my sme rozhodovali ako ďalej. Prialo nám šťastie a Milan v spolupráci so Zuzanou našli nádejnú náhradu v podobe novej speváčky Andrey Šťiavnickej (Hrebíkovej). Aďa bola príjemným prekvapením, hoci v podobných kapelách nemala skúsenosti, veľa na sebe pracovala a v minimálne krátkom období stála spoločne s nami na javisku. Spoločne s Andreou sme pracovali na obohatení našej produkcie a zdokonaľovaní sa na hudobných nástrojoch. O necelé dva roky, po príchode Zuzany z materskej dovolenky sme nahrali aj náš druhý album s názvom „Na sered Kamjunky“, ktorý sme nahrali v štúdiu Hardy v Malom Šariši.        Po krátkej pauze Andrea s nami znovu nastupovala počas zahraničného pobytu Zuzany v Írsku. V tom čase sme už stabilne hrávali takmer všetky víkendy v roku, obohraté nástroje vymenili za nové a techniku vystriedala kvalitnejšia. Po návrate zo zahraničia sa k nám vrátila Zuzana, ktorá spieva s nami dodnes a Andrea si v krátkej dobe našla nové pôsobisko v skupine Juno. Medzitým po roku prichádza náš nový album (rok 2008), v poradí tretí pod názvom „Hojže chlopci veselo“, v ktorom sme sa snažili do ľudovej piesne vnášať nové moderné hudobné spracovanie, ktoré v tomto období žalo úspechy aj pri iných nosičoch. V týchto časoch Milan obohacoval našu produkciu popri basovej gitare a klávesoch aj saxofónom, ktorý sme postupne začleňovali počas hrania hlavne vo svadobných sprievodoch a popri stoloch a taktiež jeho tóny už môžete počuť na CD 3 a na novom v poradí štvrtom nosiči pod názvom „Duje viter duje“. V tomto stabilnom zložení, ako sa spieva v jednej piesni „Hej Juniori – Maťo, Milan, Jančo a i Simi“ hráme doteraz. Dnes už sme popri našej hudbe „starší a skúsenejší“ s množstvom bohatých hudobných zážitkov a to nielen z pódií, ale aj v pri rôznych muzikantských stretávkach. A takto plynul týždeň po týždni (akcia po akcii), mesiac po mesiaci, rok po roku, počas ktorých sme chceli prostredníctvom našej produkcie zanechať vo vás príjemné spomienky na rôznych spoločenských akciách. Záverom by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí nás podporovali, usmerňovali, pomáhali, poučovali… Zvláštne poďakovanie patrí aj našim rodinám za ich toleranciu, že takmer všetky soboty a niekedy i piatky trávia čas bez nás. Počas nášho hudobného pôsobenia sme stretli množstvo významných muzikantov a spevákov, slovenských umelcov, populárne Slovenské kapely, hrávali spoločne s rôznymi sláčikovými, či cimbalovými kapelami. Veríme, že na hudobnom trhu ešte nejaký ten rok zotrváme a spoločne s vami strávime príjemné chvíle pri rozličných spoločenských akciách. Našim úsilím bude aj naďalej vyhľadávať ľudové piesne prevažne z našej rodnej obce a okolia, oprášiť ich krásne autentické melódie a texty a formou našej produkcie ich dopraviť i do Vašich sŕdc …